darca, v minulosti jednotlivec zobrazovaný v umeleckom diele, ktorý venoval prostriedky na jeho vznik, v gotike a renesancii často zobrazený s celou rodinou

hlavná a najdokonalejšie opevnená veža stredovekého hradu, posledné miesto obrany

dekoratívne zriasnená látka a šaty na sochárskych či maliarskych dielach alebo obloženie miestnosti látkovými tapetami

(gr.eklegein - vyberať, voliť si) sa v architektúre prejavuje používaním a napodobňovaním prvkov z viacerých často i protikladných slohov a štýlov, ba dokonca aj prvkov z diel iných umelcov a ich následným spájaním do nových celkov a nových kompozícií.

posledné obdobie klasicizmu, rozšíril sa v rokoch 1800-1830 z Paríža do celej Európy, charakteristické je členenie stien na jednotlivé prísne ohraničené polia, ploché tvary nábytku, rovné rámy okolo dverí a nástenných zrkadiel a an-tikizujúca ornamentika (sfingy, lýry, fakle, levie laby) s výrazným bronzovým kovaním

vyvýšená galéria v západnej časti kresťanského chrámu, otvorená arkádou alebo oknom do hlavnej lode, slúžiaca ako tribúna spravidla feudálnemu pánovi, majiteľovi kostola; v centrálnom kostole obieha okolo celého priestoru

neskorá doba kamenná

obyčajne figurálne riešený pamätník mŕtvemu vo forme kamennej tabule s reliéfom a nápisom, postavený na vnútornej alebo vonkajšej stene kostola (za epitafom nie je hrob, teda nie je náhrobník)

zaoblený prechod medzi stropom a zvislou stenou

1. umelecká bieločrepná keramika s ozdobnou glazúrou; 2. jemná farebná keramika

stena budovy, obvykle predná, na ktorú sa sústreďuje pohľad; odzrkadľuje vnútorné členenie objektu: poschodia domu, počet lodí kostola a podobne

maľovaná, kamenná alebo do štuky vytvorená ozdoba vo forme zaveseného polvenca z listov, kvetov a ovocia

štíhla, hrotitá štvorboká vežička na gotickom opornom pilieri, zakončená ružicou

opevnenie, pevnosť; využíva prírodné podmienky a prispôsobuje sa rozvoju vojenských prostriedkov, vývoju zbraní a vojenskej taktike

priestor, kde sa zhromažďujú návštevníci