kláštorná jedáleň

plastika vystupujúca z plochy, ktorá má k nej ešte badateľný vzťah; ilúzia tretieho rozmeru sa docieľuje náznakom

umelecký štýl, ktorý vznikol v Taliansku v rokoch 1420-1440; umenie v období renesancie opúšťa úzky rámec náboženského umenia a usiluje sa zachytiť reálny život a krásu; v architektúre a plastike preberá prvky antického umenia; v našich podmienkach sa renesancia rozvinula v 16. a na začiatku 17. storočia

vodorovný pás, jednoduchý alebo členený, vystupujúci z muriva a zdôrazňujúci horizontálne členenie stavby; podľa polohy je rímsa soklová - pri základe stavby, kordónová - delí poschodia, podstrešná - ukončuje stavbu, ďalej parapetná (= podokenná), nadokenná, naddverová

časť stavby, ktorá vystupuje z fasády po celej dĺžke budovy; podľa vzťahu k strednej osi ide o stredný rizalit alebo bočné rizality

mušľovitý rokokový ornament

dekoratívny štýl poslednej fázy baroka, 1745-1780, vo Francúzsku zhodný so štýlom Ľudovíta XV.; vyznačuje sa členitosťou ornamentu, symetria jednotlivých predmetov sa rozplýva, charakteristické sú malé pastelové obrázky a porcelánové figúrky

stredoveký sloh od polovice 11. stor. do polovice 13. stor.; stavby sú charakteristické hrubými múrmi, polkruhovými oblúkmi okien a portálov a valenými klenbami

duchovný, názorový postoj v prvej polovici 19. stor., ktorý v protiklade s racionálne zameraným klasicizmom zdôrazňoval city a prírodu; v architektúre pretvára prvky starších slohov (novogotika, novorenesancia)

stavba alebo priestor kruhového pôdorysu, vo fortifikačnej architektúre výbežok z hradieb s polkruhovou základňou

malá stavba s kruhovým alebo polygonálnym pôdorysom, neraz ako súčasť väčšej stavby

ružica, motív plastického alebo plochého ornamentu, dekoratívne prepracovaný vo forme ruže; uplatňoval sa najmä v renesancii, klasicizme a empíre

ornamentálny rastlinný motív listov a úponkov