Termín | Definícia |
---|---|
akropola |
hrad stojaci na vyvýšenine v meste, v prenesenom zmysle najvyššia opevnená časť hradiska alebo hradu
|
alegória |
personifikácia, znázornenie abstraktného pojmu zvyčajne ľudskou postavou
|
aliančný znak |
združené znaky, zväčša manželov
|
altánok |
záhradná murovaná alebo drevená besiedka
|
ambit |
zaklenutá kláštorná chodba, otvorená arkádou do ústredného rajského dvora
|
anglický park |
druh parku, ktorý štylizovane napodobňoval prírodu; oživujú ho drobné stavby (jaskyne, mosty, pavilóny, umelé ruiny), jazierka a skupiny cudzokrajných drevín
|
apsida |
polkruhové, podkovovité alebo polygonálne zakončenie svätyne chrámu; v nej je umiestnený hlavný oltár
|
archa |
gotický krídlový (skriňový) oltár
|
arkáda |
oblúk preklenujúci medzeru medzi stĺpmi alebo rad rovnako veľkých oblúkov na pilieroch či stĺpoch
|
arkatúra |
arkádový dekoračný motív, najčastejšie podopieraný konzolkami
|
arkier |
krytý, z troch strán uzavretý výstupok s oknami v priečelí alebo na nároží budovy, spočíva obyčajne na konzolách, zakončený strieškou, vyskytuje sa najmä na gotických a renesančných objektoch
|
atika |
nízky múr nad hlavnou rímsou budovy, ktorý pohľadovo zakrýva strechu, často býva zakončený sochami alebo geometrickými útvarmi, striedajúcimi sa pravidelne nad jednotlivými poľami, obľúbená bola najmä v renesancii; štítková atika vytvára vo východoslovenskej renesancii opakovanie útvaru v podobe rozčleneného štítku, niekedy zdobeného aj sgrafitom
|
balustráda |
zväčša kamenné zábradlie zložené z okrúhlych alebo štvorhranných stĺpikov alebo kužeľov (balustrov)
|
barbakan |
pred bránou hradu alebo mesta predsunuté opevnenie kruhového, poloeliptického alebo polygonálneho pôdorysu s vlastnou priekopou, ochodzou a bránou s príslušným vybavením
|
barok |
umelecký sloh v 17. a 18. storočí, výrazový prostriedok obdobia protireformácie, pochádzajúci z Talianska;
|